V Európe vznikne najväčšia burza s cennými papiermi na svete

Akcionári London Stock Exchange odhlasovali zlúčenie s Deutsche Börse. Čo sa objemu tržieb týka, vznikol by ich spojením najväčší burzovný dom nielen v Európe, ale aj na svete. Podľa analytikov je to pre investorov i podniky dobrá správa. Nový subjekt má potenciál zlepšiť podmienky na európskom akciovom trhu, zjednotiť toky informácií a uľahčiť príliv rizikového kapitálu.

Na fúzii sa oba podniky dohodli už v marci, akcionári Londýnskej Stock Exchange (LSE) ju odsúhlasili až na začiatku júla, chvíľu po britskom referende o vystúpení z EÚ. V súčasnosti sa ešte čaká na posvätenie nemeckými akcionármi a schválenie Európskym antimonopolným úradom.
Stratégiou LSE je byť skutočným globálnym centrom. Už teraz vydáva exotické dlhopisy a finančné nástroje zacielené napríklad na arabský svet a na rozdiel od Ameriky spolupracuje s Čínou. Aby sa jej to podarilo, potrebuje dominovať v Európe. V jej kontinentálnej časti ale dominuje Deutsche Börse (DB) so sídlom vo Frankfurte, preto má londýnska burza záujem práve o ňu. LSE týmto krokom naviac potvrdí postavenie jedného z troch celosvetových finančných centier (prvým je New York, druhým Hong Kong).

Tentokrát sa to podarí

„Je to snaha rásť na trhu, kde nie sú žiadne iné možnosti, ako zvyšovať tržby a zisky pre akcionárov. A tiež zvýšiť konkurencieschopnosť voči iným finančným centrám,“ vysvetľuje Martin Vlček, analytik BH Securities. „Prevzatím konkurenta sa vám prakticky cez noc zväčšia tržby, oslabíte konkurenciu a získate dodatočné zisky. Vždy je ale otázka, za akú cenu, či je to pre akcionára výhodné.“

Pred touto otázkou stoja nemeckí akcionári i teraz, podobne ako pred 12 rokmi. Vtedy totiž plánované prevzatie LSE nakoniec zamietli, pretože by to pre nich bolo drahé. Tentokrát sú ale šance na to, že to vyjde, vysoké. Transakcia by mala prebehnúť výmenou akcií, pričom mierne navrch bude mať frankfurtská burza s 54,4 %. Zostávajúce percentá by si medzi sebou rozdelili majitelia londýnskej a milánskej burzy, ktorá do LSE skupiny tiež patrí.

Pre britských akcionárov je schválenie fúzie logické. Je poistkou, aby i po brexite mali ľahký prístup na európske finančné trhy. Budú ale kvôli tomu zrejme musieť urobiť nejaké ústupky. Napríklad nemecký Úrad pre reguláciu finančného sektoru BaFin si nepraje, aby kvôli odchodu Británie z EÚ mala nová burzovná skupina ústredie v Londýne. Alebo aby sa finančné  operácie v euro uskutočňovali v LSE, ako tomu bolo doteraz. Dá sa preto očakávať, že sídlo a rozdelenie aktivít budú predmetom pomerne náročného politického a ekonomického boja.

Profitovať by mohli všetci

Radosť ale nakoniec nebudú mať len akcionári oboch búrz. Investori a firmy pohybujúce sa na európskych finančných trhoch by mali z nového subjektu tiež profitovať. Vzhľadom k tomu, že Londýn je celosvetovým centrom, mohli by sa cezeň európske akcie dostať do celého sveta a firmy v Londýne by zase získali prístup k investíciám v kontinentálnej Európe. Prospelo by to celému systému.

Z pohľadu zákazníkov by fúzia oboch búrz mohla prispieť k posunu európskych finančných trhov a priblížiť ich fungovaniu v Amerike, ktorá je dnes číslo jedna. „Z dlhodobého hľadiska dúfam, že v Európe sa vďaka tomu zlepší prístup k informáciám, bude ich viac a budú ľahko dostupné širšej verejnosti. V tomto ohľade Európa výrazne zaostáva za Amerikou,“ konštatuje Martin Vlček. V Amerike je trh zjednotený i vďaka existencii centrálneho systému - Komisie pre cenné papiere. Európu oslabuje jazyková bariéra a fakt, že firmy často nereportujú v anglickom jazyku, ani jednotným spôsobom (Národné účetné štandardy nie vždy odpovedajú IFRS či GAAP). Informácie sú naviac roztrieštené, investor si ich musí zložite hľadať v jednotlivých zemiach u rôznych národných burzových inštitúcií.

Pre investorov by zasa fúzia mohla znamenať väčšiu likviditu na trhu a lepšiu šancu prilákať svetový kapitál, ktorý dnes väčšinou mieri do USA, kde je obrovská likvidita a transparentnejšie nástroje. „Amerika má naviac najlepšie rozvinutý trh Initial Public Offering, tj. vstup na burzu. V tejto oblasti by som dúfal, že sa vďaka vzniku najväčšej burzy Európa niekam posunie a dokáže vygenerovať domáci i zahraničný rizikový kapitál, ktorý by bol ochotný viac investovať do novo vznikajúcich firiem alebo rizikovejších investícií podnikov vstupujúcich na burzu,“ vysvetľuje Martin Vlček.

Pozitíva prevyšujú negatíva

Plynú z fúzie nejaké nevýhody? Keď pominieme fakt, že sa na oboch stranách spojujúcich spoločností bude v mene efektivity prepúšťať – predpoklad je asi 1250 ľudí – tak pozitíva prevyšujú negatíva. Ak by sa burza stala totálne dominantnou, teoreticky by sa mohli zdvihnúť poplatky, nároky na členov burzy a zhoršiť sa prostredie pre obchodovanie, pretože zákazníci by už nemali na výber. Preto však transakciu posudzuje Antimonopolný úrad, aby tejto situácii predišiel.

Krátkodobo môžu tiež ostatným burzám na kontinente vzniknúť dodatočné náklady, aby sa zladili s novými potrebami. Niektoré burzy, ako Paríž a Amsterdam, budú tiež chcieť využiť situáciu k tomu, aby sa pokúsili pre seba získať časť niektorých aktivít, na ktoré sú napojené banky a brokeri dnes sídliaci v Londýne, domnieva sa Martin Vlček. „Je to príležitosť presunúť finančné inštitúcie niekam inam a burzy i mestá sa budú snažiť ponúknuť kvalitnú infraštruktúru investičným spoločnostiam a bankám, aby u nich mali nielen svoje daňové, ale i fyzické sídla, kvôli pracovným príležitostiam pre obyvateľov,“ hovorí a dodáva, že Pražskej burzy sa však fúzia prakticky nedotkne.