investice.cz
/magazín
Vaše investiční příležitosti
Aj vám sa zdá čudné platiť niekomu za to, že si u neho uložíte peniaze? Fenomén záporných úrokových sadzieb obracia tradičné bankovníctvo na ruby. Prinajmenšom peňažný trh sa dostáva do úplne nových a neznámych podmienok.
Aj vám sa zdá čudné platiť niekomu za to, že si u neho uložíte peniaze? Fenomén záporných úrokových sadzieb obracia tradičné bankovníctvo na ruby. Prinajmenšom peňažný trh sa dostáva do úplne nových a neznámych podmienok. Ako sa záporné sadzby do ekonomiky a do sveta investícií premietajú?
Vždy bolo zvykom, že za uloženie peňazí platila banka sporiteľom a investorom úroky za to, že s ich prostriedkami nakladali. Podobne to fungovalo vo vzťahu medzi centrálnymi a komerčnými bankami. Až do hospodárskej krízy v rokoch 2007 a 2008. V tej dobe centrálne banky začali pumpovať do ekonomík peniaze a úroky išli dole – niekde nakoniec až pod nulu.
Čo si pod zápornými sadzbami predstaviť? Keď majú komerčné banky prebytky hotovosti, ktoré si musia uložiť v centrálnej banke, ukladajú ich v nej so záporným výnosom. Platia de facto za to, že v nej majú uložené prostriedky. Tým centrálne banky tlačia na tie komerčné, aby si v nej peniaze neukladali a aby ich radšej pustili do ekonomiky. Napríklad formou úverov ako podnikom, tak domácnostiam.
Cieľom je naštartovať ekonomiku a naštartovať vyššou spotrebou infláciu, ktorá sa v súčasnej dobe blíži k nule a centrálne banky sa obávajú deflácie. Napríklad japonská ekonomika sa z nej nedokázala vymaniť dlho a jedným z nástrojov proti nej teraz sú – záporné úrokové sadzby.
Česká národná banka zatiaľ k tomuto kroku nepristúpila, ale napríklad Európska centrálna banka áno, aktuálne má úrokovú sadzbu -0,4 %. Naše komerčné banky teda problém záporných úrokových sadzieb riešiť nemusia, ťažko usudzovať, či iba zatiaľ. Ich klienti ale už tak či tak s nejakým zaujímavým zhodnotením svojich vkladov počítať nemôžu.
Podľa Kamila Bednářa z BHS sa ale drobní klienti záporných úrokov obávať nemusia, ani keby boli zavedené. „Primárne by išlo o problém komerčných bánk, ktorý by do veľkej miery brali na seba, aspoň podľa toho, ako to zatiaľ funguje v zahraničí. Negatívne úroky by sa zrejme do vkladov drobných klientov nepremietli. Paradoxne ale tých bonitnejších väčších už sa to môže týkať. Veľkých investorov alebo fondy, ktoré by napríklad vypredali akcie a chceli by mať hotovosť, by banka mohla zápornou sadzbou svojím spôsobom potrestať,“ hovorí .
Skutočnosť, že pri uložení peňazí v banke už v súčasnej dobe sa nedá získať žiadne zhodnotenie, logicky vedie k zmene chovania investorov. Zmyslom investícií je dosiahnutie zhodnotenia investovaných prostriedkov, a to v čase záporných sadzieb na peňažnom trhu nedosiahnete. Dnes je skoro lepšie byť dlžný ako vlastniť. Veď aj štátom, vrátane Českej republiky, sa oplatí ďalšie zadlženie – na dlhovej službe totiž výrazne ušetria.
Konzervatívni investori preto v čase záporných úrokov podstupujú väčšie riziko. Kto chce prostriedky rozmnožiť, musí sa uchýliť napríklad na akciový trh. Masívne sa tiež napríklad investuje do komerčných nehnuteľností a podobne. Preto, že centrálne banky svojou politikou všetkých nútia, aby sa peniaze v ekonomike točili, je skutočne súčasné prostredie vhodné pre dlžníkov. Najlepšie to dokazujú napríklad súčasné úrokové sadzby pri hypotékach.
„Prostredie nulových alebo záporných sadzieb investorov núti k tomu, že ak chcú dosiahnuť výnosy, musí byť ich averzia voči riziku nižšia. Hoci pre akciový trh je to výhodné. Na amerických akciových indexoch atakujeme historické maximá aj napriek tomu, že u najväčších amerických korporácií zisky medziročne klesajú. Nároky investorov sa v súčasnej situácii znižujú,“ tvrdí Kamil Bednář.
Aktuálne podmienky by dokonca mohli nabádať k tomu požičať si za nulový úrok a následne tieto prostriedky investovať. Pred tým ale finanční experti varujú. Pri rizikových investíciách vždy hrozí strata a potom by takýto investor nemusel mať na splatenie svojho záväzku, i napriek nulovému úroku. Zároveň je namieste opatrnosť pred väčším zadlžením všeobecne. Napríklad hypotéky sú dlhodobé záväzky a vyplatí sa myslieť i na to, že súčasné výhodné úroky nemusia vydržať nastálo.
A ony zrejme dlhodobo nezostanú. V momente, keď sa podarí ekonomiku naštartovať, poklesne nezamestnanosť, ľudia začnú mať vyššie príjmy, začnú viac míňať. Potom sa ekonomika rozbehne, naštartuje sa inflácia a centrálne banky budú môcť po dosiahnutí svojich inflačných cieľov, ktoré sa pohybujú okolo 2 %, menovú politiku zasa sprísňovať. Kedy to bude? „Žijeme v mimoriadnej dobe a bude zaujímavé sledovať, ako to dopadne. Na poslednom zasadnutí Európska centrálna banka deklarovala, že so sadzbou -0,4 % sú spokojní a viac do záporu ísť nechcú,“ dodáva Kamil Bednář z BHS.
Úrokové sadzby tak začala zvyšovať prakticky len americká centrálna banka FED. I keď tempo sa oproti očakávaniam predsa len spomalilo. Trhy očakávali, že po prvom zvýšení úrokov prídu ešte tento rok ďalšie tri- štyri podobné kroky. Ale vzhľadom na situáciu v EU a v Japonsku sa nálada i rétorika zo strany americkej centrálnej banky zmenila a teraz je opatrnejšia. Úspechom bude, ak sa dočkáme ešte jedného zvýšenia sadzieb do nového roku. Napriek tomu sú v USA oproti Európskej únii ďalej, respektíve vyššie.
Jestli jste již načerpali dost informací, přišel čas zamyslet se, jak je využít. Pokud máte chuť zapojit se do světa investic, stačí si vybrat svou příležitost.
