O hľadaní bezpečných prístavov

Podľa analytika BHS Martina Vlčka je za tým snaha investorov nájsť bezpečný prístav pre svoje aktíva. „Investorom vo väčšine nejde o to špekulovať na super rast ekonomík, rôzne biotechnológie a podobne. Skôr im ide o to hodnotu svojich peňazí uchovať a nečakajú výrazné výnosy nad hodnotu inflácie.

To  neznamená, že by vôbec nemali chuť investovať napríklad do rastových akcií. Ide o to, že do rizikovejších investícií všeobecne vkladajú len menšiu časť svojho portfólia. A v súčasnej dobe, keď peňažný a dlhopisový trh neposkytuje žiadne alebo dokonca záporné zhodnotenie, je hľadanie bezpečného prístavu (save heaven) stále zložitejšie.

Prečo rastie zlato

Touto optikou už zmieňovaná anomália tak veľmi neprekvapí: k zlatu sa investori uchyľujú vždy, keď ostatné investičné nástroje neposkytujú dostatočné zhodnotenie, alebo keď nemajú očakávanú výnosnosť. A americké štátne dlhopisy? Sú jedny z mála tých bonitných, ktoré poskytujú aspoň nejaké zhodnotenie, na rozdiel od európskych alebo japonských.

„Investori sa chcú zabezpečiť proti riziku, pretože vo svete rastie neistota. Je ťažké predvídať, kde bude ekonomika za desať rokov. Napríklad vďaka tomu, že sa zrýchlil cyklus inovácií. Paradoxne k tomu prispievajú lacné peniaze. Aj rizikový projekt, ktorý by šancu nedostal, sa dnes relatívne ľahko prefinancuje,“ upozorňuje Martin Vlček.

Prečo zlato rastie? Odpoveď môže byť aj v tom, že niektoré hedgeové fondy používajú stratégiu long-short. „Snažia sa neutralizovať iné vplyvy. Napríklad silu dolára alebo nejakej komodity. Stáva sa, že investori otvárajú long pozície v zlate a zároveň proti tomu shortujú komodity – ako je napríklad ropa –, ktoré sú slabé a na trhu je nadbytok ponuky. Týmto spôsobom sa neutralizuje vplyv sily amerického dolára. Tým sa ešte viac roztvárajú nožnice: zlato rastie a ropa klesá,“ vysvetľuje Martin Vlček.

A za rastom ceny zlata môže byť ešte jeden vplyv: Centrálne banky sa snažia oslabiť svoje meny. Tým rastie tlak na posilnenie dolára. Americká centrálna banka FED ale tiež nechce, aby dolár posilnil. A tak posilňujú aktíva ocenené v dolároch, ako napríklad zlato, ktorého cena v sebe má zahrnutú veľkú časť špekulatívneho  dopytu. Teraz je vysoká, to samozrejme neznamená, že nemôže byť ešte vyššia.

„Komu prekáža, keď sa cena zlata zdvojnásobí? Zatiaľ čo by sa zdvojnásobili ceny ropy, položilo by to svetovú ekonomiku tak, ako sa to stalo v roku 2008. Rast ropy bol jedným z dôvodov, prečo sa spomalil ekonomický rast a došlo ku kríze,“ hovorí Martin Vlček.

Ako podporiť infláciu

Za súčasnou situáciou sa dá hľadať ešte jeden vplyv – kvantitatívne uvoľňovanie. Malo viesť k rastu inflácie. Situácia je ale taká, že v ekonomike je síce dostatok peňazí, ale nepoužívajú sa na to, aby podporili rast inflácie. Firmy, ktoré si požičajú, použijú prostriedky napríklad na odkup vlastných akcií. Neinvestujú do svojej produkcie. Pritom práve to by podporilo infláciu. Situácia sa teda dá glosovať nasledovne: Inflácia sa vydarila, ale len v investičných aktívach, vrátane nehnuteľností.

Napriek tomu všetkému sa dá aj v Českej republike pomaly registrovať zmena: ekonomický rast a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily tlačí na rast miezd. Tým sa predsa len do ekonomiky dostávajú ďalšie prostriedky, ktoré podporujú spotrebu a tým tlačia aj na rast cien. Avšak veľmi pozvoľna.

Čo majú teda v súčasnej situácii investori robiť? „Dôležitá je diverzifikácia. Problém je v tom, že je medzi rôznymi investičnými nástrojmi veľká korelácia, takže neposkytujú diverzifikáciu. Preto práve napríklad rastie zlato aj americké dlhopisy, keďže po defenzívnych aktívach je veľký dopyt. Bývalo to tak, že sa niečo dá do zlata, niečo do dlhopisov a tie pohyby sa čiastočne vykompenzujú. Dnes k tomu vďaka vysokej korelácii nedochádza,“ uznáva Martin Vlček.

Napriek tomu sa považuje za rozumné okrem akcií investovať do zlata, dlhopisov a do nehnuteľností. Šancu majú investori aj v korporátnych dlhopisoch, ktorých nie je na trhu mnoho, ale poskytujú zaujímavú príležitosť. Alternatívu ponúka BHS v podobe Fondov kvalifikovaných investorov, predovšetkým fondu Private Equity. A ďalšia príležitosť? Dividendové akcie. Tu Martin Vlček upozorňuje napríklad na zabúdanú Pražskú burzu, ktorá ponúka zaujímavé tituly, nech už ide o bankové domy, alebo napríklad defenzívny Pegas alebo Philipp Morris.

Jedno je isté: na anomálie na trhoch si investori musia zvyknúť.