Investičné alternatívy: P2P pôžičky alebo crowdfunding

Na jednej strane stojí investor, ktorý má voľný kapitál, na druhej strane potom ľudia alebo firmy, ktoré si chcú požičať. Transakcia sa realizuje  cez P2P platformu. Ide teda o určitú formu crowdfundingu, teda spôsobu financovania, kedy väčší počet ľudí prispieva menšou sumou k cieľovej čiastke.

V posledných rokoch tento štýl financovania  preniká aj do českého prostredia. Etablovali sa crowdfundingové platformy ako HitHit, Nakopni.mě alebo Startovač. Vo svete je najznámejší Kickstarter. P2P pôžičky zasa v Českej republike poskytujú projekty ako Zonky či Benefi, malým firmám poskytujú úvery platformy PůjčMéFirmě, SymCredit, Fingood a ďalšie.

Ako to funguje

Na P2P financovaní zarábajú všetci. Investori dosiahnu zaujímavé zhodnotenie, ľudia alebo firmy, ktoré chcú požičať, zasa získajú lepšie podmienky ako v banke – ak by im vôbec požičala. Ako to? Princíp je ten, že prevádzkovateľ P2P platformy má nižšie náklady ako banky, zoberie si teda za sprostredkovanie  obchodu menší poplatok ako ona a vďaka tomu sú pôžičky lacnejšie.

„Banky vidia v tejto oblasti riziko. Zároveň ale na rýchlo rastúcom trhu vycítili príležitosť, rovnako ako nebankové inštitúcie alebo napríklad hedgeové fondy a významné investorské skupiny. Napríklad v Amerike predstavuje peer to peer lending a crowdfunding vážnu konkurenciu pre venture kapitál, teda podporu rýchle rastúcich inovatívnych firiem,“ hovorí Martin Vlček, analytik BHS.

Hoci z hľadiska objemu je zatiaľ najrozšírenejšie klasické P2P požičiavanie, najdynamickejšie sa rozvíja tzv. ekvity crowdfunding, pri ktorom skupina požičiavajúcich investuje priamo do akcií. Teda nielenže investor sponzoruje myšlienku, ktorá je mu blízka a sympatická, ale získava  zároveň podiel v tejto spoločnosti. Keď investor rozvoj takejto firmy sleduje, môže mať o nej  paradoxne lepší prehľad ako o korporácii, ktorej akcie drží a ktorá uverejňuje všetky informácie, ktoré od nej požaduje regulátor.

Riziko znižuje diverzifikácia

Z princípu treba P2P financovanie i crowdfunding vnímať ako alternatívnu rizikovú investíciu. Investori vkladajú prostriedky do nápadov, do start-upov, ktorým veria. Nikto im ale nedá istotu, že to skutočne vyjde a že o vynaložené prostriedky neprídu. Na druhej strane tieto investície poskytujú šancu na zaujímavé zhodnotenie a pri rozumnej diverzifikácii sa riziko zníži.

V princípe je to tak, že tento druh investovania nestojí na veľkých sumách. Keď teda investor rozloží celkovú investíciu napríklad medzi desať projektov, z ktorých tri nevyjdú, zostávajúcich  sedem mu zaistí, že nebude v mínuse, naopak – ešte slušne zarobí.

„Investorovi, ktorý chce skúsiť do tejto oblasti vložiť prostriedky, by som určite odporučil, aby to skúsil. Ale s tou časťou peňazí, ktorú má v portfóliu alokovanú v úvodzovkách na hranie. Vyberie si projekt, prípadne projekty, ktoré sú mu sympatické, a nenechá si do toho od nikoho hovoriť, ani od finančného poradcu, tobôž napríklad od manželky,“ hovorí so zveličením  Martin Vlček.

Princíp v podstate komunitného financovania je sympatický a odkazuje na históriu, kedy sa na podobnom princípe napríklad v Španielsku skladali obyvatelia dedín na stavbu svojich domov. Postupne ich potom opravovali, a to tak, že vždy vylosovali toho, kto bude prvý a kto bude nasledovať.

Segment peer to peer lendingu a crowdfundingu organicky rastie, až sa, predovšetkým v Amerike, objavujú obavy, aby sa trh neprehrial, podobne ako tomu bolo pri internetovej bubline okolo roku 2000. V princípe to ale podľa Martina Vlčka nie je zle. Súčasnú situáciu prirovnáva k nedávnemu boomu zľavnených serverov v Českej republike. Trh sa nakoniec samoreguláciou prirodzene vyčistil.

„Segment hromadného investovania sa mi páči. Investori by si ale mali dávať vzhľadom na vyššiu rizikovosť pozor, koľko peňazí do neho investujú. My sa v BHS sústredíme skôr na klasické investície do akcií, dlhopisov. Ale povedzme náš Private Equity Fund, v ktorom podporujeme malé a stredné podniky s veľkým potenciálom rastu, predstavuje pre investorov podobnú príležitosť,“ doplňuje Martin Vlček.